Prečo mladý ľudia cestujú za prácou do zahraničia? Túto otázku som si ako mladý 24 ročný chalan položil už x krát. Prešlo 5 rokov od kedy som opustil brány SPŠ v Bardejove v odbore staviteľstvo, no stabilnú prácu v Bardejove s príslušným ohodnotením ktorá by sa rovnala priemernému zárobku na Slovensku v danom odbore som si doteraz v našom regióne nenašiel.
Možno si poviete, “ach jáj, zas ďalší lenivec ktorý sa tu ide sťažovať ako je všetko zlé ale nepohne ani prstom“.
Tak vás trošku poopravím.
Po úspešnej maturitnej skúške ktorú som absolvoval som po týždni pracoval. Pýtate sa kde? Ľahká odpoveď, no predsa zahraničie. Za vidinou veľkých peňazí som si aj ja zbalil môj život do jednej cestovnej tašky a vybral som sa s veľkými očami do cudziny. V mojich myšlienkach sa preháňali kalkulácie hodinovej sadzby (v mojom prípade 9 eur na hodinu s čerstvým živnostnenským listom ktorý ešte voňal po meste Ružomberok kde bol samotný papier vyrobený) krát počet hodín ktoré odpracujem. Áno to bola hlavná schéma ktorá sa mi vtedy hnala hlavou.
Pracoval som v oblastí montáži odvetraných fasád, okien, dverí a podobných konštrukcií. Po pol roku môj vtedajší šéf, respektíve sprostredkovateľ práce usúdil, že má veľa projektov a asi aj preto zo mňa spraví predáka. Moje jazykové zručnosti v tej dobe neboli práve ideálne ale ako vraví Slovák „rukami nohami“ to šlo. Časom sa to pravdaže zlepšilo a dnes hovorím plynule nemecky a ovládam činnosti ktoré som už spomínal vyššie a prácu s ľuďmi dovolím si tvrdiť na vysokej úrovni.
Aby som prešiel k pointe tohto môjho rozprávania pýtam sa teraz po 5 rokoch, ( po 5 rokoch bývajú stretnutia zo strednej školy): „Stálo to všetko zato“?
Odpoveď znie: „neviem“
Malo to určite veľa pozitív, naučil som sa nemecký jazyk, naučil som sa pracovať s ľuďmi, taktiež montážne prace dovolím si tvrdiť ovládam na vysokej úrovni. Videl som ako funguje svet vo vyspelejších krajinách ako je Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko a snažil som sa ako vysávač nasávať a učiť sa všetko čo sa mi zdalo lepšie ako u nás.
No boli tam aj negatívne veci. Počas školy som sa pokladal za spoločenského človeka (nie žeby som ním teraz nebol ((: ) s veľkým počtom kamarátov a známych no za tie roky sa tento „zoznam“ preriedil natoľko že keď som sa po odpracovaní turnusu vrátil domou ( v mojom prípade po 14 dňoch, doma som strávil 3 dni a vracal som sa späť) občas som nemal ani s kým v piatok večer zájsť na pivo ( nie som alkoholik((: ). Prečo? Odpoviem vám
.
Všetci moji kamaráti boli v tom čase preč. Kde? No predsa v zahraničí. Aj keď sme sa občas stretli vzťahy ochladli a v podstate debata sa točila len okolo toho kde teraz ktorý z nás pôsobí ako dlho som doma a podobne, pripadalo mi to už len ako z povinnosti aby sa nepovedalo. Veľa kamarátstiev skončilo a to len z toho dôvodu že skrátka na ne nie je čas. Človek je taktiež odlúčený od rodiny a najbližších a poviem vám pravdu, aj v rodine tie vzťahy ochladli bol som doma 3dni a boli časy keď sme sa nemali o čom rozprávať pretože sme si povedali všetko čo mám nové tam, čo je nové doma, a len ťažko sme hľadali témy na spoločné rozhovory keďže ja som bol stále preč, nevnímal som každodenné problémy ktoré tu moja mama má ( otec na následky ťažkej choroby zomrel ešte počas môjho štúdia), a sestra a bratia ktoré už mali svoje rodiny riešili. Bratia taktiež chodili za prácou do zahraničia pretože nechceli živoriť z platov v Bardejovskom okrese a museli byť odlúčený od svojich manželiek a malých detí. To ma neskutočne štvalo!
Na úkor peňazí sa ničí rodinná súdržnosť, strácajú kamarátstva, deti vyrastajú bez svojich otcov ktorých vidia možno raz do mesiaca pretože oni pracujú aby ich zabezpečili a často nemajú na výber buď pôjdu do zahraničia alebo budú pracovať za 600 eur mesačne tu, časom sa pravdepodobne zadlžia a pri najlepšom do dôchodku budú splácať hypotéky rôzne pôžičky a podobne, keďže náklady na bývanie, a celkovo fungovanie sú v našom okrese neúmerné platom. Je smutné že to tak je, a že ľudia nemajú veľa možností pracovať aj na Slovensku za slušné platové ohodnotenie.
Pýtam sa stojí nám to zato?
Prečo to tak je? To už je na úplne inú debatu, prečo to na Slovensku funguje tak ako to funguje…….
Aj z toho dôvodu som nabral odvahu isť s kožou na trh a začal som podnikať, pretože nevidím inú cestu ako pracovať v Bardejove a zároveň si slušne zarobiť na živobytie, ale o tom možno inokedy.
Ak ste toto moje rozprávanie, životný príbeh, a zamyslenie sa dočítali až sem verím že vám to niečo dalo a veľmi pekne Vám ďakujem .